Koniec selfie tyčí? Nový nástroj urobí fotografie reálnejšími

Nový nástroj pretvorí snímku tak, že tvár danej osoby vyzerá, akoby bola fotografovaná z väčšej vzdialenosti. Takej, akú by pri portrétovaní zvolil profesionálny fotograf.

Funkciu vyvíja sedemčlenná skupina informatikov, ktorú viedli doktorand Ohad Fried a jeho školiteľ profesor Adam Finkelstein z Princetonskej univerzity v americkom New Jersey.

V závere júla o ňom prvý raz podrobnejšie referovali na konferencii Siggraph 2016 v kalifornskom Anaheim, ktorú organizovalo známe Združenie pre výpočtovú techniku (Association for Computing Machinery).

Podrobnosti s odborným opisom vyjdú v časopise ACM Transactions on Graphics. Základné informácie priniesol web univerzity.

zdroj: Ohad Fried, Princeton University:

Popularita s Achillovou pätou

Selfie fotografie sú typicky zaznamenávané rukou z blízkej vzdialenosti, respektíve s o niečo väčším odstupom za pomoci selfie tyče.

Aj pri použití takejto tyče však výsledné snímky často nebývajú verné. Veľakrát sú vyslovene nelichotivé vo vzťahu k vyobrazenej osobe, deformujú totiž črty, keďže je kamera stále príliš blízko tváre. A tak na snímke vyzerajú trebárs nosy väčšie, uši naopak menšie a čelá skosené dozadu.

Vítanou funkciou nového nástroja je zmena viditeľnej pózy zachytenej osoby. Tak, ako keby ju kamera snímala z väčšej či menšej výšky, prípadne zboku. Upravené snímky môžu poslúžiť ako základ pre tvorbu 3D portrétov.

Členovia skupiny dokonca uvažujú o možnosti „živých“ fotografií v štýle pohyblivých portrétov rozvešaných po čarodejníckej škole Harryho Pottera.

Šikovná ilúzia

„Hoci súčasnosť je érou selfie, mnoho ľudí si neuvedomuje, nakoľko tieto autoportréty v skutočnosti nevyzerajú ako fotografovaná osoba, lebo kamera je príliš blízko. Keď teraz ľudia môžu editovať toľko aspektov fotografie priamo v telefóne, chceli sme poskytnúť rýchly spôsob, ako editovať tváre, aby si zachovali skutočný vzhľad,“ povedal Ohad Fried.

S kolegami začal modelom pre tvorbu 3D digitálnych ľudských hláv. Ďalším prvkom bol program, ktorý identifikuje desiatky referenčných bodov na tvári. Napríklad očné kútiky, vrchol hlavy či bradu.

Následne prispôsobili 3D model tak, aby čo najoptimálnejšie zodpovedal referenčným bodom tváre. „Takto sme získali 3D model 2D selfie snímky,“ vysvetlil Ohad Fried.

zdroj: Ohad Fried, Princeton University:

Ďalej bolo potrebné zladenie súradníc referenčných bodov tváre na selfie s referenčnými bodmi na 3D obraze získanom buď z odlišného uhla, alebo z inej vzdialenosti. Nový nástroj to dokáže za niekoľko sekúnd.

„Dôvod, prečo syntetický obraz vyzerá tak dobre, spočíva v tom, že má presne také farby pixelov ako pôvodná snímka. Pixely sa len trošku pohli, aby poskytli ilúziu, že kamera sa nachádzala na odlišnom mieste,“ vysvetlil Adam Finkelstein.

Profesorka informatiky Ira Kemelmacherová-Shlizermanová z Washingtonskej univerzity nebola členkou skupiny vývojárov. Prezentácia ich produktu ju však nadchla, pričom poznamenala, že by mohlo ísť o koniec potreby selfie tyčí. Napokon, na mnohých miestach atraktívnych pre vytvorenie fotografie je používanie selfie tyčí zakázané.

Problém s vlasmi

Kým vývojári uvoľnia nástroj pre komerčné využitie, musia vyriešiť niekoľko zostávajúcich problémov. Ten hlavný predstavujú vlasy. Majú totiž inú textúru, styling aj farbu ako ostatné znaky hlavy, takže po zmene vyzerajú neprirodzene.

Nedoriešená je tiež otázka, ako doplniť znaky zobrazenej osoby, ktoré nebolo vidno na pôvodnej selfie snímke. Napríklad druhé ucho.

„Máme pred sebou ešte veľa práce. Sme spokojní s tým, čo sa nám už podarilo, no musíme dosiahnuť maximálne realistický charakter zmenených selfie,“ uzavrel Ohad Fried.

S kolegami predpokladá, že nový nástroj poslúži okrem úprav selfie snímok a spomenutej možnosti tvorby „živých portrétov“ v potterovskom štýle aj na tvorbu 3D anaglyfov a editáciu jednotlivých políčok videozáznamov.