19.4.2011 10:00 | MobilMania

Keď je limitom 1 Mbit/s: Test 3G siete O2

Politika operátora je jasná: poskytovať pripojenie s nižšou rýchlosťou pre všetkých. Senzácie nečakajte. Doplnené o videá

Najmladší operátor včera pre novinárov pripravil test svojej 3G siete, ktorú v súčasnosti buduje a plánuje postupne spúšťať v máji. Ak ste čakali na súboj prenosových rýchlostí sietí a porovnávanie s 3G sieťami Orange a T-Mobile, nepotešíme vás. Operátor sa rozhodol predviesť iba pripojenie v takej forme, v akej ho plánuje predávať. Technologické maximá siete nepredviedol a nebude ich ani komunikovať. Hovorca O2 popisuje rýchlosť 3G siete Inšpirovaní Vodafonom v ČR Rozhodnutie operátora pre takéto riešenie na stretnutí vysvetľovali aj zamestnanci, ktorí nesú veľkú zodpovednosť za budovanie siete a jej prevádzku, Martin Škop – výkonný riaditeľ pre technológie spoločnosti Telefónica O2 Slovakia a Ján Prošek – manažér rádiového plánovania pre SR a ČR. „Toto je z nášho pohľadu optimálne nastavenie. Keď sa pozriete na merače rýchlostí v Čechách, vychádza nám priemerná rýchlosť 1,7 Mbit/s. Bunka dáva oveľa viac, no musia sa potom voliť nejaké limity. Ale zase je to potom z extrému do extrému. Myslíme si, že politika, pre ktorú sme sa rozhodli na Slovensku, zákazníkom prinesie v širokom spektre porovnateľné služby,“ uviedol Škop. „Ak ponúkate vyššie rýchlosti, všetko je potom modelované na tom, akú cenu zákazníkom ponúknete a akú kapacitu máte v sieti,“ dodal. „Chceme poskytovať väčšiemu počtu používateľov konzistentnú kvalitnú službu, ako ju poskytovať obmedzenému počtu a pri vyťažení siete klesať do oveľa nižších rýchlostí. Tento prístup sa nám zdá byť férovejší,“ vysvetlil hovorca O2 René Parák. Operátor sa inšpiroval českým Vodafonom, ktorý zvolil podobnú stratégiu. Prioritou Telefónicy O2 je na Slovensku aj naďalej poskytnutie rýchlych dát pre mobilné telefóny, kde podľa prieskumov, ktoré má Telefónica k dispozícii, jeden megabit na väčšinu aktivít postačí. Samozrejme však operátor počíta aj s tým, že niektorí používatelia si SIM kartu kúpia na surfovanie s počítačom, pri tomto používaní má prísny limit sieť ochrániť pred preťažovaním. Exkurzia na streche paneláka Pred samotným testom sme si mali možnosť pozrieť si vysielač a technológiu. Čakala nás exkurzia na streche paneláka. Sieť pre operátora dodáva Huawei, s ktorým má operátor bohaté skúsenosti v Českej republike. Čínskeho dodávateľa si vybral podľa viacerých kritérií, no netajil, že veľmi dôležitá bola najmä cena. Súčasnú sieť 2G pre Telefónicu O2 dodávala Nokia Siemens Networks, komponenty sú podľa operátora vzájomne zladené a kompatibilné. Zabezpečená je aj spolupráca so sieťou T-Mobile v rámci národného roamingu, aj pri prepínaní medzi stanicami, ak je používateľ v pohybe. V pokrytí HSPA K dispozícii na testovanie boli iba dve SIM karty s rýchlejším variantom. Ten zákazníkom umožní surfovanie so stropom 1 Mbit/s pri sťahovaní a 512 kbit/s pri odosielaní dát. Druhou možnosťou budú v komerčnej ponuke polovičné hodnoty. Operátor zatiaľ tají, za akých podmienok ich zákazníkom ponúkne. Na základňovej stanici v Senci boli nasadené iba nadstavby HSDPA a HSUPA. Rýchlejšie HSPA+, ktoré má byť v sieti tiež použité v lokalitách, kde to bude opodstatnené, v Senci operátor nepoužil. Teoretickým maximom v danej lokalite teda bolo 14,4 Mbit/s. Na testovanie sme si priniesli vlastný modem Huawei E367, ktorý podporuje HSPA+ s rýchlosťami do 21,6 Mbit/s. Pri testovaní sme použili redakčný notebook Lenovo U165 s dostatočným výkonom a pripravenými testovacími programami. Testy boli realizované v centre Senca na spomínaných testovacích SIM kartách, ktoré poskytol operátor. Zabezpečené prenosy nespomalia Otestovať sme mohli iba sťahovanie a odosielanie dát cez protokol HTTP. Prenosy FTP operátor práve na sieti konfiguroval. Protokol HTTPS ešte na konfiguráciu iba čaká, takže tiež nebol dostupný s plnými rýchlosťami. Podľa vyjadrenia operátora nebude rýchlostne limitovaný ako v súčasnosti na pripojeniach cez EDGE. Dostupné budú uvádzané maximá programov. Prvý test, ktorý sme urobili, bolo zmeranie rýchlostí pripojenia cez stránku Speedtest.net. Pri sťahovaní sme namerali hodnoty 0,98 Mbit/s a 0,95 Mbit/s, pri odosielaní 0,55 Mbit/s a 0,54 Mbit/s. V jednoduchom teste odozvy stránka namerala 146 a 103 milisekúnd. Dosahované rýchlosti od uvádzaných veľmi nelíšili, no treba zdôrazniť, že verejná prevádzka sa ešte nezačala a v danom čase sa pripájali iba testovacie karty. Väčšie súbory cez HTTP Pri sťahovaní 50-megabajtového súboru z rýchleho servera s použitím download manažéra FlashGet sme dosiahli priemernú rýchlosť 858 kbit/s. Väčšinu času spojenia ale rýchlosť neklesala pod 900 kbit/s. Sťahovanie bolo pomerne stabilné a výraznejšie výkyvy rýchlosti sme nezaznamenali. Graf pri sťahovaní väčšieho súboru. Príklad stability prenosovej rýchlosti Odosielanie dát cez HTTP sme otestovali nahrávaním veľkého súboru na službu Úschovna.cz. Aj v tomto prípade bolo pripojenie stabilné. Limit 512 kbit/s bol miestami pri prenose prekročený. Program NetPerSec, ktorým sme rýchlosť monitorovali, zobrazoval priemernú rýchlosť vyše 600 kbit/s a maximálnu rýchlosť v náraze 810 kbit/s. Samozrejme ale treba počítať s odchýlkou, keďže monitorovací nástroj nie je úplne dokonalý. Graf pri odosielaní väčšieho súboru. Príklad stability maxima prenosovej rýchlosti pri odosielaní dát Fungoval aj videohovor Posledný sme vyskúšali videohovor. Ten môžeme posúdiť iba kvalitatívne. Obraz sa zobrazoval bez komplikácií, nezasekával sa. Zvuk bol tiež prenášaný bez komplikácií a naraz s videom Video: Predstavenie hardvéru základňovej 3G stanice Žiadne prekvapenia Stabilita pri meraniach cez webový testovač rýchlostí veľmi nekolísala, no horšie to už bolo pri sťahovaní väčšieho súboru a vypočítaní priemernej rýchlosti z času potrebného na stiahnutie. Keďže ide o limitované pripojenie s teoretickým maximom 14,4 Mbit/s a do siete sa pripájali iba testovacie karty, očakávali sme výsledky bližšie k limitu programu (1 Mbit/s). Na to, ako bola sieť vyťažená, už v prípade sťahovania väčšieho súboru nie je nameraných 0,84 Mbit/s pri sťahovaní žiadnym prekvapením. Ak sú programy takto výrazne limitované, operátor by spravil lepšie, ak by umožnil limit skôr o trochu prekračovať. Inak zákazník v prípade mierneho kolísania rýchlosti nedosiahne ani deklarovanú rýchlosť. Treba zdôrazniť, že sieť sa v súčasnosti konfiguruje a do spustenia ešte môže limity doladiť. Na druhej strane operátor mal možnosť pripraviť sa na novinársky test najlepšie ako vedel. V reálnej prevádzke bude veľmi dôležité, či O2 dokáže skutočne zabezpečiť stabilné pripojenie s uvádzanými rýchlosťami pre väčšinu zákazníkov, ktorí sa budú pripájať. Najmä ak budú v lokalite, ktorú základňová stanica pokrýva kvalitným signálom. Jeden z testovacích modemov zapožičala spoločnosť Huawei. Redakcia používala na test hosting spoločnosti WebSupport – dedikovaný virtuálny server so stabilnou rýchlosťou okolo 35 Mbit/s.Galéria k článku