Vysoká cena lacných telefónov: Novodobí otroci

Analýza & komentár    Model spoločnosti postavenej na stimulovanom konzume, s ktorým politici aj ekonómovia už desaťročia spájajú blahobyt a tvorbu nových pracovných miest, nie je zďaleka to pravé pre budúcnosť civilizácie. V skutočnosti ide o jednu z najzvrátenejších myšlienok, aké sa podarilo západnej spoločnosti vytvoriť.

Na začiatku boli žiarovky

Začalo to ešte medzi svetovými vojnami kartelovou dohodou výrobcov žiaroviek, ktorí skrátili ich životnosť z bežných 2 500 na 1 000 hodín, aby sa ich vyrábalo čo najviac. Asociácia výrobcov žiaroviek („Phoebus cartel “) bola prvým záujmovým združením, ktoré sa dohodlo na znižovaní kvality výrobkov. V prípade žiaroviek išlo o použitie menej odolných vlákien.

Princíp plánovaného zastarávania produktov časom prevzali mnohí svetoví výrobcovia. V druhej polovici 20. storočia je už kontrolované skracovanie životnosti priemyselných výrobkov všeobecnou praxou aj bez kartelových dohôd a zo spotrebných tovarov na jedno použitie sa pomaly stáva trend.

Dopytom stimulovaná výroba má síce pozitívne ekonomické efekty, ale je to rast postavený na devastácii prírodných zdrojov. A kvôli obrovským množstvám (aj elektronického) odpadu, ktorého dokonalá recyklácia je len ilúziou, produkujeme ďalšiu záťaž pre životné prostredie. Navyše vyhadzujeme aj plne funkčné zariadenia len preto, že zdanlivo morálne zastarávajú.

Obludné rozmery dosahuje tento trend v oblasti informačných technológií, ale najmä u mobilných telefónov. V krajinách, kde sú zaužívané kontrakty s mobilnými operátormi s 12-mesačnou viazanosťou, je medzi používateľmi ustálený ročný cyklus výmeny mobilných telefónov. V zberniach a na skládkach odpadu končia tisícky ton starších, často ešte funkčných telefónov, herných konzol, tabletov a inej elektroniky. Netreba pripomínať, že ide o problematický odpad, s ktorým si príroda sama v krátkodobom horizonte neporadí, a ktorý často končí na megaskládkach v niektorej rozvojovej krajine.

Aby mobilní operátori mohli aj pri trvale klesajúcich výnosoch z hlasových a dátových služieb výrazne dotovať ponúkaný hardvér, potrebujú ho nakúpiť od výrobcov čo najlacnejšie. A výrobcovia renomovaných európskych aj amerických značiek sú potom nútení hľadať cesty na znižovanie výrobných nákladov. Sťahujú preto výrobné závody do krajín s lacnou pracovnou silou a snažia sa čo najviac ušetriť aj na komponentoch a materiáloch. Účel aj v tomto prípade svätí prostriedky, ale málokedy sa zamýšľame nad osudmi nešťastníkov na druhom konci tohto reťazca. Pritom my sami sa na týchto osudoch podieľame svojim konzumentským apetítom a spotrebiteľskými návykmi.

Keď mobily financujú krviprelievanie

Prispievate svojimi peniazmi nepriamo na zotročovanie ľudí, vrátane detí? Na mrzačenie, zabíjanie a znásilňovanie tisícok obetí? Prostredníctvom kúpy svojho smartfónu, tabletu, alebo notebooku možno áno, aj keď o tom netušíte. Dánsky dokumentárny film Krv v mobile (v českom dabingu na YouTube) ktorý režíroval Frank Piasecki Poulsen, zožal od svojej premiéry v septembri 2010 mnoho ocenení na medzinárodných festivaloch. Otázniky, na ktoré poukazuje, sú stále aktuálne, hoci ide len o jeden z kamienkov mozaiky nášho egoizmu.

Súvislosť s najväčším vojnovým konfliktom od skončenia druhej svetovej vojny a lacnou elektronikou nie je síce na prvý pohľad zjavná, ale je, žiaľ, jednoznačná. Vojna v Demokratickej republike Kongo (DRC, bývalý Zaire), nemá zďaleka takú publicitu ako iné konflikty vo svete, vyžiadala si však viac ako 5,4 milióna obetí. To je najviac od konca 2. svetovej vojny, pričom konflikty v tejto ťažko skúšanej lokalite trvajú už mnoho rokov.

Odhliadnuc od etnického pozadia násilia medzi príslušníkmi kmeňov Hutuov a Tutsiov, ktoré je pokračovaním genocídy v Rwande, sú v hre aj obrovské peniaze za strategické suroviny. Zisky z ilegálnej ťažby slúžia okrem obohacovania úzkej vrstvy vyvolených práve na financovanie dlhoročnej občianskej vojny a ozbrojených rebelov.

„Krvavé mobily“ obsahujú tantal z konžského coltanu. Obr.: Rete Pace per il Congo

Kým v Sierra Leone slúžili na podobný účel takzvané „krvavé diamanty“, v Kongu ide o strategické suroviny – urán a coltan. Coltan, čo je priemyselný názov pre columbit-tantalit,  je kovová ruda s vysokým obsahom prvkov tantal a niób. Tantal má nezastupiteľné miesto pri výrobe moderných kondenzátorov a nezaobídu sa bez neho mobilné telefóny, tablety, kamery, herné konzoly, ani iné elektronické zariadenia.

Zhodou okolností, najväčšie ložiská, až 80 percent svetových zásob tejto rudy, sa nachádzajú práve v DRC. V baniach, z veľkej časti kontrolovaných rebelmi, sa často odohrávajú desivé veci.

Uväznení a ohrozovaní

Baníci vo východnom Kongu, často deti, pracujú v neľudských podmienkach za zanedbateľnú odmenu a na zisku profitujú vojenskí velitelia a priekupníci. Okrem otroctva, keď sú baníci v táboroch uväznení bez možnosti odísť, sú obyvatelia vystavení všemožným ohrozeniam zo strany viacerých ozbrojených frakcií rebelov, vrátane skorumpovaných veliteľov jednotiek štátnej armády. Hovorí sa, že počet obetí občianskej vojny dosahuje závratné číslo: 38-tisíc mesačne.

Hoci firmy deklarujú, že vo svojich výrobkoch používajú coltan (resp. tantal) pochádzajúci z nezávadných zdrojov – veľké zásoby rudy má napríklad aj Austrália a Brazília – pôvod suroviny sa spoľahlivo nekontroluje. Nelegálne vyťažený coltan sa z Konga pašuje do okolitých krajín a z Burundi, Rwandy a Ugandy sa distribuuje do sveta. Hoci Rwanda a Uganda majú aj vlastné, neveľké zásoby coltanu, ich export mnohonásobne vzrástol práve počas konfliktu v susednom Kongu. Naznačuje to, že tento export coltanu je dotovaný ilegálnou ťažbou v Kongu.

Ako z pasce von?

Situáciou sa už koncom roku 2010 zaoberali aj poslanci Európskeho parlamentu zastúpení v parlamentnom zhromaždení Dohody medzi africkými, karibskými, tichomorskými štátmi a EÚ (ACP-EU). Okrem rizikovej ťažby uránu v provincii Katanga na juhovýchode Konga delegáti hovorili aj o ťažbe coltanu v oblasti Kivu na východe Konga.

„Európska únia by mala nasledovať príklad amerického Kongresu a prijať zákony, ktoré by znemožnili obchodovanie s takzvanými krvavými diamantmi a ďalšími podozrivými surovinami,“ uviedol viceprezident zhromaždenia ACP-EU Louis Michel. Kľúč k náprave však držia hlavne tí, ktorí za dodávky takýchto surovín platia: nadnárodné korporácie. Kilogram coltanu stojí na trhu asi 1 300 USD (okolo 1 000 eur).

Aj deti pracujú v konžských baniach na coltan. Ťažia rudu za „dobrú cenu“. Foto: qbit

Nokia uvádza, že je znepokojená potenciálnym prepojením medzi ťažbou coltanu a konfliktom v DRC a pracuje na tom, aby sa do jej dodávateľskej siete kovy z konfliktných oblastí nedostali. V spomínanom dokumente však Nokia vďaka rezervovaným a alibistickým postojom nevyznieva v najlepšom svetle.

Faktom však je, že hoci fyzikálnymi a chemickými analýzami je možné spoľahlivo identifikovať geologickú lokalitu, odkiaľ vyťažený nerast pochádza, s čistým kovom to už ide ťažko. O elektronických komponentoch nehovoriac. Aj Esko Aho, viceprezident spoločnosti Nokia, pre fínske noviny Helsingin Sanomat priznal, že kontrola dovozu je kvôli rozmanitej sieti dodávateľov zložitá.

Môže byť ale nespravodlivé viniť z nepriamej podpory ilegálnej ťažby práve finalizátora elektronických produktov, keď nakupuje len súčiastky a komponenty. Nokia nie je v tomto smere jediným potenciálnym vinníkom. Aj výrobcovia mobilov a IT však majú maslo na hlave, pretože dlhodobo bojkotujú transparentné zverejňovanie reťazca dodávateľov. Nokia napríklad priznáva, že o problémoch a násilnostiach pri ťažbe coltanu vo východnom Kongu vie už od roku 2001, napriek tomu opatrenia zostali najmä vo verbálnej rovine.

Keďže však ide v prvom rade o peniaze a ziskovosť, izolované konanie jednej spoločnosti ju môže voči konkurencii znevýhodniť. Aj preto je dobré, ak sa tlak vyvíjaný zdola dotkne politikov v západných krajinách (prípadne v Europarlamente) a donúti ich prijať zákony, podľa ktorých musia firmy deklarovať, že nepoužívajú suroviny z baní v konfliktných oblastiach.

Omnoho väčší kus práce však môžu urobiť spotrebitelia a mobilní operátori, ak sa im podarí modifikovať zvrátený kolobeh plytvania a extrémnych dotácií hardvéru.